« zoznam

Archív


MADI mobil 3
16.02. - 19.03.2006

J.C.Faucon (B), M.Francois (B), P.Horvath (B), A.Lambelé (B), R.Rohr (B),A.Rubens(B), M.Száraz (B), C.Castro(E), Marzo (E), J.Marinh (BR), .Bourmau(F),C.Bourguignon(F), J.Branchet(F), J.Charasse (F), Saint-Cricq (F), J.Froment (F), C.Genzling (F), A.Greiner (F), J.Lapeyrere (F), J.Nem´s (F), C.Pasquer (F), I.Prade (F), N.Schöffer (F), P.Vachet (F), J.-P.Viot (F), Dai (H), L.Dargay (H), D.Erdély (H), I.Ézsiás(H), G.Galgóczy(H), I.Haraszty (H), I.Haász (H), K.Hetey (H), L.Horváth (H), A.Joláthy (H), L.T.Kovács (H), J.Saxon-Szász (H), B.Tilless (H), R.F.Frangi (I), G. Nicolato (I), M.Pilone (I), P.Zangara (I), V.Mascia(I), Zorzi(I), Y.Kimura (J), A.V.Lier (NL),R. J.Orlando (NL), A.Borzobohaty (PL), M.Radke (PL) C.Arden Quin (ROU), Bolivar(ROU), T.Ridell (S),C.Holmstrand (S), Brian-Johnson(USA), I.Silva(V), Š.Belohradský(SK), M.Dobeš(SK), M.Drugda(SK), V.Hulík(SK), R.Kratina(CZ), V.K.Novák (CZ), Š.Pala (SK)

V spolupráci s Mobil MADI Múzeom v Budapešti a Kultúrnym inštitútom Maďarskej republiky v Bratislave.
.
Konanie výstavy podporil: BSP Software, s.r.o.

viac informácií »

Tlačová správa

MADI mobil 3
je medzinárodná výstava 62 umelcov zo 14 krajín, združených v hnutí MADI, ako aj hostí, ktorí vo svojej tvorbe reflektujú pohyb ako dominantný prvok svojej tvorby.
Pohyb ako výrazový fenomén v umení je prítomný v mnohých smeroch a prúdoch, mnohí umelci vypracovali v priebehu rokov rozsiahly repertoár podôb, foriem a metód spájajúcich v nových celkoch a vyzneniach elementy pohybu.
Medzinárodné hnutie MADI - Mobilita, Abstrakcia, Dimenzia, Invencia, priamo vo svojom zloženom názve vyjadrujúcom jeho programové zameranie, prezentuje pohyb, ako jeden z určujúcich a základných prvkov tvorby umelcov tohto hnutia.

Kedy vzniklo prvé pohyblivé či hýbajúce sa výtvarné dielo?
László Moholy-Nagy za prvú umeleckú aplikáciu pohybu pokladal grécke vodné hodiny a potom stredoveké automaty, orloje s hýbajúcimi sa figúrami odmeriavajúcimi čas na priečeliach radníc.
Neskôr, ako umelecká kategória našiel pohyb svoj odraz v estetike impresionizmu i ranných avangárd kubizmu, dadaizmu, futurizmu či konštruktivizmu - v roku 1913 Marcel Duchamp „roztáča“ svojim Bicyklovým kolesom objav ready-mades, Umberto Boccioni statickými výtvarnými prostriedkami stvárňuje dynamický pohyb, k ďalším, ktorí do svojho umeleckého snaženia programovo zapojili reálny pohyb patria tiež M.Ray, V.J.Tatlin, O.Schlemmer ako aj L.Moholy –Nagy so svojim programom luminodynamickej plastiky.
Pohyb ako výrazový princíp vniká do výtvarného umenia cez revolúciu videnia a formuláciu tvaru, ako sprievodný jav opúšťania haptickej i optickej závislosti na zobrazovanom predmete.
Podľa dejín moderného umenia s prvým pohyblivým objektom prišiel Naum Gabo – spoluzakladateľ konštruktivizmu, keď v roku 1920 zapojil do svojho diela elektrický motorček. Spolu s bratom A.Pevsnerom vydali v rovnakom roku Realistický manifest – ktorým ako prví nastolili problém kinetických rytmov – nového časopriestorového fenoménu, búrajúceho statické predstavy o umení.
Pohyb je prejavom života.

Viktor Hulík