Archív
JAROSLAV ŠTULLER
12.11. - 06.12.2009
.
Jaroslav Štuller je autor výnimočne zaujímavého výtvarného diela, širšej verejnosti takmer neznámeho. Rozmanitosť jeho výtvarných zaujmov a umeleckého naturelu dokladajú jeho maľby, grafiky, koláže, ilustrácie, ale i keramika, drevorezba a tvorba objektov.
Po štúdiu americkej retuše na Strednej priemyselnej škole grafickej v Prahe a propagačného výtvarníctva na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u profesora Rudolfa Filu sa postupne zaradil medzi autorov slovenskej alternatívnej výtvarnej scény, ktorá bola vo zvláštnom postavení mimo tradičnej schémy prejavov moderny. V súvislosti s tým mu bola odoprená možnosť verejnej prezentácie diela. Výstavy na odľahlých miestach, a najmä súkromné bytové výstavy sa pre neho stali jedinou možnou formou komunikácie s divákmi. V 2. pol. 70. rokov a v 80. rokoch 20. stor. participoval na viacerých súkromných či verejných akciách a happeningoch. Spolupracoval na nich s Jánom Budajom, Tomášom Petřivým, Augustínom Gustom Dobrovodským, Igorom Kalným i s básnikom Vladimírom Rachelom Archlebom. Okrem toho sa podieľal aj na vydávaní samizdatov.
Jaroslav Štuller je predovšetkým bytostný maliar a výrazný koloristický talent. Upozornil na seba v 2. polovici 70. rokov 20. stor. pastózne maľovanými obrazmi a persiflážami na diela majstrov svetovej moderny. Na začiatku 80. rokov sa tak dostal do podivuhodného súzvuku so svetovou vlnou neorealistickej maľby bez toho, aby ju priamo poznal. Pracoval s predlohou, citátom a s ironickou výtvarnou metaforou. V tomto období vytvoril aj sériu objektov — odlievaných kanálov. Túto dôležitú tému výtvarného undergroundu spracoval vyčerpávajúcim spôsobom. Na Slovensku (i v celej vtedajšej ČSSR) to bola priekopnícka práca. Vo svojej novšej maliarskej tvorbe sa spočiatku sústreďoval na tvorbu zátiší, neskôr prevážil kolážovitý princíp komponovania obrazu. Námety väčšiny jeho súčasných malieb úzko súvisia práve s tvorbou koláži. Ďalšiu skupinu jeho prác predstavuje najmä grafika, v ktorej sa venuje predovšetkým linoleorytu a monotypii.
Výrazná a osobitá je i jeho plastická tvorba, ktorú charakterizuje práca s viacerými materiálmi, predovšetkým s drevom a keramikou. Pre drevenú plastiku, ktorú vytvára od polovice 70. rokov, je charakteristická silná inšpirácia podobnou ľudovou tvorbou. Od zač. 80. rokov spolupracoval so sochárom Jurajom Mihalíkom pri realizácii jeho diel pre architektúru. Od polovice 80. rokov. 20. stor. pracoval v keramikárskej dielni ART4, kt. založil J. Mihalík. Od konca 90. rokov sa výraznejšie venuje vlastnej keramickej tvorbe, v ktorej sa sústreďuje na tvorbu originálnych užitkových predmetov, ako aj na tvorbu keramických sôch a objektov. Jeho keramická tvorba je bohatá a rozmanitá. Po začiatočnom hľadaní a vplyve postmodernej štylizácie sa u neho presadil výrazne analytický prístup ku keramike, pričom sa nechal inšpirovať rozličnými obdobiami i kultúrnymi oblasťami. Zásadný impluz mu v roku 2007 priniesla stavba vlastnej keramikárskej pece, v ktorej keramiku vypaľuje tradičným spôsobom drevom. Experimenty s touto technológiou dávajú autorovi nové inovatívne výrazové možnosti. Plastické cítenie i skúsenosti s dlhoročnou prácou s drevom uplatňuje pri tvorbe bábok vo svojej súčasnej práci v bábkovom divadle.
Jiří Olič, Peter Kršák
.
