Archív
Tibor Hamza - Štruktúry
28.03. - 06.05.2012
.
Písať o výtvarnej tvorbe Tibora Hamzu je zložité. Hlavne preto, že oblasť jeho záujmov nebola v súlade s potrebami ideologického zamerania politického režimu, v ktorom jej prevažná časť bola realizovaná. Je zbytočné uvádzať podrobnosti prečo. Tak ako mnohí nepochopení, prehliadaní a bez príležitostí, uzavrel sa aj on do polohy „woodshedingu“, ale tvorivú činnosť nezanechal. Dnes má na konte stovky prác, z ktorých nepatrnú časť predkladá verejnosti.
Autor sa narodil v roku 1944 a ako sám hovorí, dostal od sudičiek do vienka – príložník. Pre neho symbolicky v tomto roku Max Bill otvára v Bazileji prvú medzinárodnú výstavu konkrétneho umenia.
Záujem autora už od základnej školy bol zameraný na geometriu a technické kreslenie. Školské pomôcky (zvlášť na geometriu), kresba na tabuli, vytvárali v jeho spomienkach silnú výpoveď, ktorá mu pripomínala kvality čierno-bielej fotografie.
Približne od svojich pätnástich rokov sa rozhodoval pre geometrickú alebo „inú“ tvorbu. Tú druhú, ako vnútenú povinnosť, neskoršie ako „relax“ a cielené, po roku l989 sem-tam vybočenie. Dominantnou sa na desaťročia do dnešných dní stala tvorba konštruktivistická. Časť z nej teraz predstaví na svojej prvej výstave v Galérii Z už v „jeseni“ svojho života.
Výstavný výber jeho prác je zo širšieho rozpätia jeho tvorby. Ukončenie každej z nich je realizované technikou digitálnej serigrafie. Tento pojem autor používa na vysvetlenie, ako tieto práce vznikali. Prevažná časť je dosahovaná geometrickými postupmi, ale aj prostredníctvom algebry.
Autor vo svojom výtvarnom skúmaní viaže svoju pozornosť na východiskovú časť celku, často aj z podnetov jeho vnútorného vídenia a intuície, z ktorého v protikladnom spracovaní (aj jeho delených alebo skracovaných častí), vypracováva oddelene aj negatívny pohľad, častokrát odvodzovaný z princípov fraktálnej geometrie. Syntagmatická poloha časti prác vedie nielen prvky, ale aj z nich kompaktné formy z pomyselných línií naprieč spektrom, do navzájom splývajúcich tvarov. Nie vždy sú uzatvorené, úmyselne niektoré časti vynecháva kvôli pnutiu plôch. Niektoré línie v téme zámerne rozostiera na dosiahnutie optickej odlišnosti (interferencia svetla), čím sa prelínaním a krížením dosahuje op-artové vnímanie. Vo všetkých svojich prácach uplatňuje princípy fyzikálnych zákonov, ale tiež mení niektoré ich hodnoty, ktoré prispôsobuje princípom výtvarným. Či už sú to elektrické, alebo magnetické polia okolo zobrazovaných objektov. Množstvo skúmaných teórií, napríklad vlnová teória svetla, tvorba z ničoho, paradoxy pohybov, neperiodické roviny s posunom symetrií atď., sú inšpiráciami pre obrazové stárňovanie.
Táto mnohosť podnetov ho zatiaľ nevedie k minimalizmu výtvarného zaznamenávania. Ako sám autor pripomína, tak ďaleko sa ešte nedostal.
.
