Archív
JANKOVIČ / MACHO
24.10. - 25.11.2012
.
Spoločná výstava sochára Jozefa Jankoviča a sklárskeho výtvarníka Pala Macha pozostáva z troch skupín artefaktov. Prvú skupinu artefaktov tvoria Jankovičove objekty zo skla. Ako sochár v minulosti pracoval s rôznymi materiálmi, avšak práca so sklom predstavuje v kontexte jeho tvorby novú polohu. Pre spoločnú výstavu vytvoril objekty zo skla, ktoré charakterizuje viditeľná reliéfnosť, pričom práve tento aspekt spája tieto obrazy s jeho predchádzajúcou tvorbou, vďaka čomu sa zachováva kontinutita autorského rukopisu. Bolo by však nesprávne interpretovať tieto obrazy, ako transpozíciu charakteristických prvkov Jankovičovho sochárskeho, grafického a maliarského rukopisu do nového média. Zaiste, typická figúra, neraz fragmentarizovaná je prítomná, avšak materiálové kvality nového média si vyžadovali hľadanie nového výtvarného výrazu, nachádzanie nových vzťahov medzi figúrou a pozadím. Druhú skupinu artefaktov tvoria sklené obrazy a objekty Pala Macha. On na rozdiel od Jankoviča dôverne pozná vlastnosti skla. Pozná jeho prednosti a limity, čo mu umožňuje sústrediť sa na hľadanie nových výtvarných možností práce s farbami. Jeho obrazy či objekty sa vyznačujú absenciou figuratívnych motívov, náznakov narácie a namiesto toho sa koncentroval na tvorbu geometrických kompozícií, ktoré môžeme považovať za akúsi formu praktického výskumu vzájomných vzťahov medzi farbami, líniami a plochami. Metodická práca so základnými prvkami výtvarného jazyka, oslobodená od nutnosti reprezentácie predstavuje zvláštnu hru, založenú na spore medzi pravidlami a ich porušením. Tretiu skupinu artefaktov tvoria spoločné artefakty Jozefa Jankoviča a Pala Macha. Každý z týchto artefaktov predstavuje výsledok zložitej komunikácie. Musíme si uvedomiť, že každý z tvorcov patrí do inej generácie, disponuje inou kultúrnou encyklopédiou a štýlom umeleckého myslenia. Lenže okrem toho, čo ich samozrejme rozdeľovalo mali spoločnú vôľu niečo vytvoriť a to bol predpoklad budúceho úspechu. V prvej úrovni táto komunikácia prebiehala medzi oboma autormi, každý z nich prichádzal so svojím projektom budúceho umeleckého diela. Vzájomným korigovaním svojich projektov a následným rozvíjaním motívov, na ktorých sa zhodli vznikala prvá verzia diela. Druhá úroveň komunikácie sa týkala, obrazne povedané, projektu a média, hľadali sa možnosti, ako preniesť projekt do materiálu tak, aby nič zo svojich estetických a umeleckých kvalít nestratil a zároveň aby jeho realizáciu umožnili prirodzené vlastnosti skla a farieb. Posledná úroveň komunikácie sa týkala úpravy artefaktov, niektoré časti bolo potrebné zvýrazniť, iné zase obohatiť o novú farebnosť či dokonca niekedy bolo nevyhnutné niečo aj retušovať. Tak sa im podarilo vytvoriť obrazy, ktoré nás zaujmú nielen výtvarným riešením, ale aj originálnym narábaním so zradnými tónmi vážnosti či jemnej sebairónie. Spoločné obrazy a objekty Jozefa Jankoviča a Pala Macha sú v kontexte slovenského výtvarného umenia výnimočné, a ako také si zasluhujú našu pozornosť.
Peter Michalovič
.
