« zoznam

Archív


VIKTOR HULÍK - ARS GEOMETRICA (-1993+)
09.01. - 24.02.2013

.

Geometrická abstrakcia predstavuje  jeden princíp a  nevyčerpateľné množstvo výtvarných možností. Za uplynulé storočie prešla zaujímavým vývojom, mnohými autorskými vkladmi,  jedinečnými mutáciami, rôznymi syntézami a protikladnými silami, formálnymi i filozofickými ozvenami. Tejto línii je vždy bez ohľadu na aktuálne trendy oddaná istá množina  umelcov. Mnohí  ju vývojovo posúvajú a obohacujú o nové dimenzie. K nim sa  inovatívnym a komplexným chápaním problematiky radí aj Viktor Hulík, v súčasnosti ústredná osobnosť slovenskej geometrickej abstrakcie – i vďaka  záslužným organizačným aktivitám.
Výstava Ars Geometrica v dvoch časových pásmach - do roku 1993 a od roku 1993 - mapuje postupný, teleskopický vývoj  tvorby VH z jednej polohy do nasledujúcej. Zameriava sa na súvislosti, postupné tvarovanie  myslenia, videnia a uchopenia problému. Kontinuitu v priamočiarej gravitácii  v tvorbe  vlastného autorského systému, ktorého témou i formou vyjadrenia je geometrická abstrakcia. Systému,  ku ktorému neodbočil  v náhlom okúzlení v protiklade k svojmu vtedajšiemu názoru, ale  zákonite dospel. Bez skokov a odbočiek.  Výstava odkrýva  logiku vývoja, kedy jedna etapa už v sebe predstavuje potenciál ďalšej a jedno dielo predznamenáva a otvára cestu druhému. Kontext a súslednosť známeho podnetu, z neho vyplývajúceho tvorivého kroku ozrejmuje  pochopenie diela. Súčasne osvetľuje dialektiku  cesty VH od individuálneho jazyka smerom k autorskej polohe  v esperante geometrickej abstrakcie.  Cesty, na ktorej  svoj rukopis postupne transformuje na univerzálny a popri tom  svoj výtvarný program individualizuje.
Geometria je svetom základných  tvarov a i vzťahov a spôsob jej skúmania sa v mnohom prekrýva s tým, čo je blízke tvorivému naturelu autora  - vystihnutie podstaty, jej dôkladné skúmanie z každého uhla, organizácia prvkov v priestore,  nachádzanie všetkých možností, presnosť,  precíznosť, stručnosť,  hra ,kombinatorika a  dynamika . Geometria je dobrá pôda na blokovanie  emócií, vyžaduje si koncentráciu a upratané myslenie, jasnú koncepciu, vecnú a lapidárnu výpoveď.  V tomto  kontexte VH s vášňou prieskumníka a  nezviazaný tým, čo sa na poli geometrie už objavilo,  preveruje aritmetický rad  možnosti výtvarného zhodnotenia  aktuálneho  problému.
Vo výrazovom registri má  určujúce konštanty, prítomné či objavujúce sa v jeho tvorbe od predgeometrického obdobia  po dnes. Významovo nemajú poradie,  prelínajú sa, jedna podmieňuje druhú, pôsobia súčasne a komplexne.
Príznačná je priestorovosť . VH je síce školením maliar, ale plocha ho podnecuje k tomu, aby z nej vystupoval do priestoru. Tendencia je zjavná  už vo fotografiách zo začiatku 80. rokov, pokračuje plastickými reliéfmi v Projekciách, v Posúvačoch expanduje nielen do priestoru, ale aj z formátu. A  Colštok so všetkou poctou, je už samostatný priestorový objekt. Zhodnotením možností systému skladacieho metra ho nasledujú   Posúvače, Stély... Hulíkova kocka rieši priestor v rovnakom tvarosloví ako nástenné objekty, ale v negatíve. Samostojace  trojdimenzionálne objekty predstavujú priestorové zavŕšenie  a zhodnotenie vývojového radu témy riešenej v grafikách a v závesných objektoch. Svetlo, kinetiku a zvuk v prieniku do priestoru využil i  v dielach Blýskač a Blikač –  ostali by však viac menej epizódou, nebyť skvelého a unikátneho podmanenia bratislavského korza Laserovou líniou s Laserovým orlojom z roku 1999.  Trojrozmernosť  v čím ďalej tým sofistikovanejších  väzbách je v jeho kompozíciách spravidla opretá o súslednú konštantu -  postupný, iniciovaný,  fázovaný pohyb. K jeho reálnej aktivizácii pomohla náhoda v roku 1984 -85 na výstave v Galérii Cypriána Majerníka.  Pri filmovaní  grafiky  švenkujúce svetlo rozpohybovalo plastickú koláž.  Vtedy iluzórne, neskôr reálne v podobe rotorov, neskôr posúvačov, colštokov...Pohyb predstavuje zmenu. V zásade vychádza z plochy,  štvorca alebo kruhu. Z ich pilotnej, uzavretej formácie sa v rôznych fázach otvárania sa objavujú nové kompozície, vizuálne a farebné relácie, inak organizovaný priestor a vzťahy medzi jednotlivými prvkami . Objekty variabilitou a mobilnosťou ponúkajú divákovi hru na vlastnú voľbu zostavy, formátu a koloritu diela v rozsahu od úvodného stavu k finálnej možnosti a späť. 
Ďalšou konštantou synergickou s priestorom a  pohybom je mystifikácia, zneistenie, premenlivosť.  Hra na dva plány,  realitu - fikciu a medzi nimi napätie. Cesta z plochy pokračuje do priestoru.  Krajina s cudzorodým geometrickým reliéfom. Vizuálne rozvibrovanie obrazu.  Kompozícia vypadne – vytečie  z plochy a za ňou ostane nič - čierna plocha. Útvar zmení svoje zoskupenie, siluetu i farebnosť. Posun prvkov odhalí spodné  vrstvy opozitnej  kvality . Digitálna interpretácia analógového sveta. Nič nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Pracuje s prekvapivým vyústením, spojenie naberá atribúty hlavolamu, optického klamu, hry nielen manuálnej  ale v pôsobivejšom zábere i mentálnej. Prejav je  puristický, racionálny, hravosť je iba v celku, nie v detailoch, či jednotlivých elementoch. Premenlivosť a zneistenie je značkou stálosti  výtvarného názoru VH.
Farba je v ponímaní VH rovnocenný faktor, dôležitá  výrazová konštanta. Posilňuje kompozíciu, podporuje efekt pohybu, premenlivosti i mystifikácie.  Koncept je založený na princípe kontrastu základných farieb, ktorý rozvíja v zhode s priestorovým charakterom diela v horizontálnych, vertikálnych , kruhových či  diagonálnych líniách. Napriek tomu, že spravidla pracuje s redukovanou farebnou škálou a v súčasnosti ho zamestnáva inšpiratívna harmónia achromatických farieb čiernej, sivej a bielej, aký skvelý cit pre farbu a farebnú skladbu autor má, ukazujú veľkoformátové počítačové grafiky.
Vo všetkých médiách pracuje v sériách. Ich vývoj je priamo úmerný línii  myslenia, vrstvenia nápadu  a dohľadávania potenciálnych riešení výtvarnej pointy. Je to hra v tomto prípade dvomi smermi na rozkrývanie možností podľa scenára postupnosti. Jedným sú už spomínané  série verzií tvaru, farby, pohybu, harmónie...  druhým je narúšanie úvodného systému v „animovanom“ slede deštrukciou, poruchami, rozpadom, odstredivou / dostredivou silou.... Ambíciou  je nájsť v téme silné variácie výtvarných možností. V tomto zmysle sa niekedy  s časovým odstupom vráti k problému , ktorý následným  rozvíjaním naklonuje, prípadne tretím návratom vytvorí mutanty. Stratégiou sérií a variácií  sa Viktorovi Hulíkovi už ako zrelému autorovi, ktorý má za sebou výsledky a obrovské penzum práce, v tvorbe difúzne usadila ďalšia konštanta -  couveé.  Scelením svojich najlepších odrodových línii dosahuje  výnimočné, harmonicky vyvážene autorské couveé na svetovej šachovnici univerzálnej geometrickej abstrakcie.


 P.S. Potvrdením medzinárodnej  váhy a kvality tvorby VH  je reinštalácia súčasnej výstavy Ars Geometrica v marci  vo Vasarelyho múzeu v Budapešti a v máji v Topičovom salóne v Prahe.


Xénia Lettrichová

.

viac informácií »