Archív
DANIEL BRUNOVSKÝ
06.02. - 16.03.2014
.
Leitmotívom obrazových dejov Dana Brunovského (ročník 1959) je krajina. Mýtická a bezčasová, oplývajúca od sveta odľahlou slávnostnosťou. Diváka prenáša do bukolického veku a vzďaľuje rušnému civilizačnému životu, navodzuje mu pocit, že dýcha vzduch, ktorý vanul nad zemou v dávnych dňoch nasiaknutých príbehmi od Biblie a Iliady po Malého princa. Vzniká tak literárno-symbolický obraz, ktorého jestvovanie len sčasti možno pochopiť čisto výtvarnými kritériami. Ide skôr o útržkovité a znepokojujúce snové výjavy než o vnemové podoby. Tajuplnosť inotajov pripomína cestu čiernym lesom.
Výstava v Zichyho paláci si kladie za cieľ sprostredkovať úsilia autorovho obdobia posledných dvoch rokov. Do krajinného celku tu postupne prenikajú figurálne štafáže podnietené starými fotografiami, ktorých farebný a tvarový kontrapunkt vytvára napätie a vo výsledku dramatické očakávanie.
Miro Procházka
.
