Archív
KK-SK (Pocta Štefanovi Belohradskému)
04.09. - 19.10.2014
Vystavujúci autori:
Eduard Antal (18. V. 1929 Vidiná, okr. Lučenec – 21. XI. 2011 Bratislava)
Mária Balážová (31. VIII. 1956 Trnava)
Juraj Bartusz (23. X. 1933 Kamenín, okr. Nové Zámky)
Mária Bartuszová (24. IV. 1936, Praha – 22. XII. 1996 Košice)
Štefan Belohradský (30. VIII. Preseľany, okr. Topoľčany – 19. IV. 2012 Bratislava)
Pavol Binder (2. VI. 1935 Svätý Anton pri Banskej Štiavnici – 2009?)
Danuta Binderová (1934 Varšava – 2009 Bratislava)
Jarmila Čihánková (26. VI. 1925 Roštín, okr. Kroměříž)
Milan Dobeš (29. VII. 1929 Přerov)
Marian Drugda (7. IV. 1945 Detva)
Oleg Fintora (2. VIII. 1948 Bratislava)
Ašot Haas (16. VII. 1981 Moskva)
Tibor Hamza (15. IX. 1944 Bánovce nad Bebravou)
Viktor Hulík (13.8.1949 Bratislava)
Alojz Klimo (3.VIII. 1922 Piešťany – 12.X. 2000 Bratislava)
Tamara Klimová (19.I. 1922, Ostrava – 28.I. 2004 Bratislava)
Anastázia Miertušová (15. IV. 1927 Telgárt – 27. V. 2002 Bratislava)
Peter Roller (7. VII. 1948 Bratislava)
Pavol Rusko (12. II. 1961 Biely Potok-Ružomberok)
Ján Švec (1. II. 1930 Bánovce nad Bebravou)
Adam Szentpétery (26. II. 1956 Rožňava)
Miloš Urbásek (28. VII. 1932, Ostrava – 14. VII. 1988, Drábsko, okr. Brezno)
Ján Vasilko (1. XI. 1979 Humenné)
.
.
Bohvie, kde sa to v človeku berie: túžba budovať, skladať, zostavovať, priblížiť sa k dokonalosti a presnosti. Prvotným popudom zrejme býva už ukladanie kociek v detstve.
Koncepcia konkrétneho umenia sa nabrala v druhom desaťročí XX. storočia, kedy sa obrazy Kandinského, Kupku, Mondriana či Maleviča čoraz väčšmi vzďaľovali abstrakcii vychádzajúcej z dojmov podľa prírody. Samotný pojem sa vynoril prvý raz v "Manifeste konkrétneho umenia", ktorý obsahovalo jediné - v roku 1930 Theom van Doesburgom v Paríži vydané - číslo časopisu "Art Concret". Vyžadoval si popretie príklonu k prírode, lyrizmu a symbolizmu, pričom význam má len samotná výtvarná zložka: jednoduchá, vizuálne prehľadná, stvárnená precíznou technikou. Po Doesburgovej smrti tieto myšlienky rozvíjalo v rokoch 1931-36 medzinárodné výtvarné združenie "Abstraction-Création". Neskôr pochodeň prevzal Max Bill, ktorý v roku 1944 usporiadal v Baseli prvú medzinárodnú výstavu konkrétneho umenia, založil časopis "abstract/konkret" a v roku 1960 sa pokúsil zhrnúť päťdesiatročné smerovanie hnutia súborným prehľadom v Zurichu. Tieto myšlienky našli priaznivú odozvu v čase politického odmäku Československa 60. rokov, kedy výtvarníci chceli nadväzovať na historické súvislosti prerušené diktátom socialistického realizmu a tak v roku 1967 vznikol v Prahe "Klub konkretistov" ako spoločenstvo združujúce konkretistických maliarov a sochárov v Čechách a na Slovensku. V roku 1968 pod vedením teoretičky Ľuby Belohradskej zakladajú v Bratislave Eduard Antal, Anton Cepka, Mária Bartuszová, Juraj Bartusz, Štefan Belohradský, Jarmila Čihánková, Marian Čunderlík, Tamara Klimová a Anastázia Mierušová s hosťami Oskarom Čepanom, Pavlom Maňkom a Arsenom Pohribným samostatnú slovenskú časť celoštátnej tvorivej skupiny "Klubu konkretistov" pri Zväze slovenských výtvarných umelcov. Jej úspešný rozbeh prerušilo obdobie normalizácie. Nadviazalo naň až v 90. rokoch obnovenie činnosti združenia pod názvom Klub konkretistov II., ktoré na svoje plecia prevzal Eduard Antal a kam okrem zakladateľského pokolenia postupne vstupovali mladšie ročníky. Predstavovať pravidelne výsledky ich práce na Slovensku si do svojej náplne, okrem iného, včlenila Galéria Z, a to v podobe či už prierezových skupinových výstav (Klub konkretistov SK II., 2006; Hranice Geometrie, 2008), monografických prehľadov, ako napr. Alojz Klimo, Milan Dobeš, Ján Švec, Štěpán Pala, medzinárodných konfrontácií : Dóra Maurer (H), János Saxon Szász (H), Enrique Careaga (V), Josef Linschinger (A), Betty Gold (USA), Švédski konkretisti, Roland de Jong Orlando (NL), alebo expozícií na počesť postupne odchádzajúcich príslušníkov ustavujúcej generácie (Hommage Alojzovi Klimovi, 2001; Hommage á Eduard Antal, 2012). Takýmto podnetom sa, žiaľ, stala aj výstava "Pocta Štefanovi Belohradskému (1930 - 2012). Jej zmyslom je ukázať, v nadväznosti na predchádzajúce počiny podnietené neoplasticizmom, konštruktivizmom, purizmom, Bauhausom, op-artom, hard-edgom, či minimalizmom, že tvorba nesená líniou úsporného vyjadrovania sa, vyjadrená farbou, svetlom, pohybom, objemom a priestorom, s často uplatňovanými matematickými princípmi a seriálnosťou, je trvale životaschopná a neustále oslovuje súčasného diváka. Práve zástupcovia mladšej generácie, ktorí cielene narábajú – nie iba ako s náhodným objavom alebo programovým úletom – s výrazom úspornosti, geometrie či konceptuálnosti, ponúkajú jazyk blízky či priamo zodpovedajúci konkrétnemu umeniu, jeho tendenciám a spôsobu uvažovania. Pozoruhodnou je súbežnosť uvažovania, akým jednotliví autori, odhliadnuc od generačnej príslušnosti, prístupov a východísk, k tejto reči dochádzajú.
Hm, asi to bude tými kockami v detstve.
PhDr.Miro Procházka
.
