« zoznam

Archív


PETER WILLEN (CH)
03.03. - 27.03.2005

Narodil sa v roku 1941 v meste Thun. Absolvoval Umeleckopriemyselnú školu v Berne a Akadémiu umenia v Düsseldorfe.
Od roku 1970 má individuálne a skupinové výstavy doma i v zahraničí.
1983-88 rozličné pracovné pobyty v Düsseldorfe
Od roku 1987 sa venuje maľbe farebných plôch/monochromatickej maľbe
Trojrozmerne práce na výstavách a vo verejných priestoroch.
2002 získal kultúrnu cenu mesta Thun
Peter Willen žije a pracuje v Piemonte a pri Thunskom jazere.

V spolupráci s Galériou Peter Lindner, Viedeň a Veľvyslanectvom Švajčiarska v SR

.

Na hornom ukončení klinového rámu zo zadnej strany obrazu môžeme vidieť sled farebných čiar, ktoré prechádzajú od okrovej cez svetlozelenú, červenú a hnedú až po modrú a končia farebným odtieňom zhodným s prednou stranou plátna.
Farebné čiary dokumentujú každú jednotlivú vrstvu, ktorú Willen naniesol v samostatnom pracovnom postupe na bavlnenú látku. Je to takpovediac pracovný protokol maliara, v ktorom dokumentuje nanášanie rozličných vrstiev a tým aj vznik svojho obrazu.
Náš pohľad sa začudovane vracia na prednú stranu obrazu, ktorá však skrýva akúkoľvek informáciu o tomto postupe. Homogénna monochromatická plocha nedáva vôbec tušiť, že sa pod ňou skrýva až 10 farebných vrstiev. O jednotlivých pigmentových zmesiach farieb je taktiež podrobne vedený protokol.
 Od polovice 80. rokov  Peter Willen redukuje svoje plátna na plochu a farbu, čím sa pripojil k tradícii, ktorou sa od 1. polovice 20. storočia v medzinárodnom meradle zaoberalo mnoho umelcov. Willenove krycie nanášanie farieb nezanecháva žiadne stopy po štetci a vďaka tomu,  že sa zriekol aj záverečnej lakovej vrstvy, je aj úplne nepriehľadné. Ale aj tak na seba nanesené farebné vrstvy vytvárajú textúru, ktorá dodáva monochromatickej farbe hustú materiálnosť a ovplyvňujú pôsobenie povrchu, bez toho aby bolo možné spätne sledovať vlastnú optickú zmes.
 Willenova tvorba sa zaoberá skúmaním materiálovej kvality farby na ploche a  procesom vytvárania obrazu, ktorý je aj príslušne zdokumentovaný.
Redukcia, prekrývanie a vytváranie respektívne imitácia prírodných štruktúr sú pritom stále sa opakujúce prvky jeho tvorby. Médium „obraz“ je modernistickými spôsobmi dovedený až do krajnosti, pričom nám autor dokazuje, že viditeľná materiálnosť je oveľa rozmanitejšia ako jej paušálne označenie.