Archív
KATA KISSOCZY - restART
19.03. - 03.05.2015
.
Katarína Kissoczy sa zaradila medzi příslušníkov „ Generácie 80“ / fakticky generácie prvej vlny slovenskej postmoderny/ nielen spriaznenosťou veku , ale hlavne charakteristikou výtvarného prejavu jako aj širšími presahmi do verejného diania , príznačnými pre tuto generáciu . B. Jablonská teoreticky mapujúc príslušníkov Generácie 80 označila Katarínu Kissoczy za „pražsku spojku“ co vystihuje životopisné okolnosti umelkyne.
Katarína Kissoczy vyštudovala divadelnú scénografiu na pražskej DAMU a tam aj zostala pôsobiť , pričom jej ateliér sa stal miestom stretávania pražských slovenských študentov umeleckých škol a organizačným centrom ich aktivít. Rodinné zázemie v Bratislave jej umožnovalo , aby sa zúčastňovala aj na bratislavských skupinových generačných aktivitách , menovite na sochárských výstavách Exteriér I.-IV. Scénografické školenie usnadnilo Kataríne Kissoczy prechod k netradičným priestorovým skladbám . Využitie živej farebnosti a expresívne nadsadené znakové fragmenty figury / silueta profilu hlavy , oko / v reliéfnej redukcii sa stali poznávacim znakom jej sochárských inštalácií. Po smrti matky sochárky Erny Masarovičovej /2008/ zintenzívnila Katarína Kissoczy svoje pracovné a organizačné kontakty s bratislavskou výtvarnou scénou . Je iniciátorkou a uskutočňovateľkou unikátného projektu medzinarodného sochárského a šperkárského sympózia SEM/ Hommage a Erna Masarovičova /pod hlavičkou OZ Ateliér.EM , ktoré má za sebou šesť úspešných ročníkov.
Súčasná výstava Kataríny Kissoczy je jej štvrtým autorským vystúpením v rozpatí rokov 2013-2015 . Svedčí o vystupňovanej umeleckej aktivite , ktorou akoby „vyvažovala aktivity okolo organizácie a realizácie medzinárodného sympózia . V krátkom časovom intervale / počínajúc rokom 2009 / sme svedkami vývinových premien a posunov v sochárskom prejave Kataríny Kissoczy . Ak dovtedy prevažovala zaľuba v reliefnom vyjadrení , postupne sa začala orientovať na trojrozmerné , priestorovejšie koncipované sochárske skladby.
Kata Kissoczy zdedila „ po praslici “ dôverný vzťah ku kovovej soche . Možno konštatovať , že ju s rovnakou intenzitou oslovuje umelecké dotvorenie náhodneho kovového odpadu /zvláštnu pozornosť venuje pravidelne rastrovaným zvyškom materiálu , získaným z priemyselných výrobných postupov /, rovnako ako vytváranie novotvarov z továrensky čisteho produktu-oceľového plátu.
Sochárske objekty Katariny Kissoczy sú nefigurativnymi skladbami , ktoré reflektujú jednak možnosti konštruktívnej skladobnosti zvolených / či nájdenych / tvarových modulov , jednak zasahuju občas do surreálne podfarbenej mnohoznačnej významovosti , ktorej nechýba jemné humorné smerovanie. Aktívnym spojencom sochárky pri vytvárani kovového objektu je zapojenie farby , ktorá vnáša do diela dynamiku , hravosť a istý expresívny akcent . Súčasnú tvorbu Kataríny Kissoczy vnímáme jednak ako sústredený umelecký prejav , rovnako ako náročný zápas s matériou , ktorá je ustavičnou výzvou pre tých tvorcov, ktorí su odhodlaní kráčat po naročnej ceste jej „ skrotenia .“
Ľuba Belohradská
.
