GALÉRIA Z

Archív

GEOMETRICKÁ ABSTRAKCIA - zbierka Martina Šamaja
14.05. - 14.06.2015

.

Geometria (z gréckych slov Geo = zem a metro = miera) je disciplína matematiky prvýkrát spopularizovaná medzi starovekými Grékmi, ktorí sa zaoberali vzťahmi v priestore.
Ľudia zo skúsenosti alebo možno intuitívne charakterizujú priestor tými istými základnými vlastnosťami, ktoré sú zachytené axiómami geometrie. Presvedčenie že geometria tkvie v prírode a nie je len súčasťou systému, ktorý používame na opísanie prírody, má pôvod v gréckom myslení.
Geometria sa považovala za dokonalú kombináciu logiky a krásy, a preto sa verilo že má božský pôvod. Z toho pochádza Platónov výrok: "Boh je geometer". Nový pohľad na geometriu nastolil Benoit Mandelbrot (narodený 1924)  a zistil viaceré spoločné rysy štruktúr prírody, spoločnosti i matematických objektov.
Geometria teda neopakovateľným spôsobom spája v sebe krásu logiky, ktorú má spoločnú so svojou sestrou matematikou a možnosť grafického znázornenia, ktoré poskytuje priamy vizuálny vnem evokujúci pocit krásna a bolo len otázkou času, kedy sa geometria naplno prejaví aj v tvorbe výtvarných umelcov. Štylistické znaky geometrickej abstrakcie sú koncentrácia na základné geometrické formy, rytmizácia farebných plôch, zameranie sa na líniu a (pravý) uhol, ako aj zásadná logická a štrukturálna organizovanosť diel.
Začiatkom 20. storočia silnela tendencia k abstrahovaniu vecného a k pripisovaniu vyššej vlastnej hodnoty farbám a formám. Túto tendenciu možno rozdeliť na dva hlavné prúdy, na skôr racionálnu, geometrickú abstrakciu a duševno-psychickú abstrakciu s hlavným predstaviteľom Vasilijom Kandinskym.
Ďalšie podnety pochádzajú okrem toho z kubizmu s jeho rozloženými formami a vrstvením obrazového priestoru. Piet Mondrian zašiel dokonca tak ďaleko, že v roku 1912 cestoval za týmto účelom do Paríža, aby tam študoval kubistické diela a napokon po svojom návrate do Holandska v roku 1914 sa stal  priekopníkom predtým neznámeho, od roku 1917 v De Stijl udomácneného prísneho geometrického štýlu. Geometrická abstrakcia nadobudla v rôznych krajinách Európy rýchly, ako i  - napriek svojmu v zásade rovnakému ukotveniu – heterogénny rozvoj. Počiatky siahajú na začiatok 10-tych rokov 20. storočia vo Francúzsku s predstaviteľmi ako František Kupka, Robert Delaunay a Sonia Delaunay-Terk; 1913 vznikol okolo Kazimíra Maleviča v Rusku suprematizmus; 1917 sa v Holandsku skonštituovalo hnutie De Stijl na čele s Pietom Mondrianom a Theom van Doesburgom; od 20-tych rokov 20. storočia sa presadzovala geometricko-abstraktná maľba Vasilija Kandinského a Georga Muche v Bauhause.
V roku 1967 vznikol v Prahe Klub konkretistov, pôvodne to boli najmä predstavitelia českého a slovenského konštruktívne koncipovaného umenia - konkrétne umenie, kinetické umenie, ktorých teoreticky zaštiťoval teoretik A. Pohribný. Dominujú matematické princípy, seriálnosť... Medzi hlavných predstaviteľov patrili Zdeněk Sýkora, Radoslav Kratina, na Slovensku Eduard Antal, Štefan Belohradský, Alojz Klimo, a iní.
Dnes združuje širší register autorov tvoriacich v oblasti geometrickej abstrakcie - konkrétne umenie, nová geometria, postgeometrická abstrakcia.
Geometrická abstrakcia predstavuje  jeden princíp a  nevyčerpateľné množstvo výtvarných možností. Za uplynulé storočie prešla zaujímavým vývojom, mnohými autorskými vkladmi,  jedinečnými mutáciami, rôznymi syntézami a protikladnými silami, formálnymi i filozofickými ozvenami. Mnohí  autori ju vývojovo posúvajú a obohacujú o nové dimenzie aj v súčasnosti. 
Výstava je dokladom o tom, že geometrická abstrakcia si našla svoje miesto nielen vo výtvarnom umení a ale je aj príťažlivá a obdivovaná v zberateľskom prostredí. Zbierka Martina Šamaja je toho dokladom.

.