« zoznam

Archív


SILVIA ČIERNIKOVÁ – Môj kód
03.02. - 27.02.2005

Silvia Čierniková

je nekonformná osobnosť výtvarného umenia. Individualita , ktorá ide vždy vlastnou cestou hľadania osobitého umeleckého vyjadrenia . Prichádza vždy s niečím novým , prekvapujúcim . Svoju kreativitu orientuje na širokú škálu rozmanitých médií . Nevyberá si hmoty prvotne určené na výtvarné spracovanie, ale často siaha po predmetoch, ktoré už civilizácii doslúžili. Prostredníctvom aktívnej obrazotvornosti dáva im nečakaný zmysel s novou hodnotou. Obohacuje ich klasickými technikami o nový rozmer a vnútorný obsah. Inšpiráciu nachádza všade. Jej výpovede sú výsostne aktuálne.Často obsahujú to, čo je v našom výtvarnom umení vzácnosťou – humor, nadhľad, ale aj dramatickosť a protiklady . Silvia Čierniková pochádza z intelektuálnej rodiny, čo sa odzrkadľuje aj v zameraní jej tvorby. Diela majú filozofický podtext . Jej cit pre materiál a jeho stvárnenie sa prejavil aj v cykle portrétov Hlavy. Plastické stvárnenie textilu je budované zvnútra. Každá nová vrstva , každý detail je nositeľom významu autorského zámeru. Plastika Smutná vyjadruje sugestívny expresívno-melancholický charakter, v ktorom každý výtvarný prvok smeruje k jednotnému výrazu. Dramatickosť sa najvýraznejšie prejavila v portréte Poppaea Sabina . Plastika má viac významov. Zachytáva osobnosť, ale aj priestor, v ktorom žije, sa v nej zrkadlí. Intrigy, vraždy, podvody. Krvavé prsty na tvári , ale aj hlava uväznená v architektúre vlastných tvarov alegorizuje bludný kruh zla . V plastike Jeden deň kráľovnou sú kombinované rozličné ušľachtilé materiály a náročné techniky. Vyjadruje myšlienku, že aj jeden šťastný deň dáva človeku nádej a pomáha mu žiť. Cyklus ornátov vznikol v rámci súťaže Ars liturgica v roku 1994 . Svojbytné umelecké objekty vychádzajú zo základného tvaru obradného rúcha . Všetky spája spoločný znak kríža. Jeho diagonálne umiestnenie dynamizuje kompozíciu. Každý objekt zobrazuje túto tému iným spôsobom. Ornát Slávnostná upúta zlatou farbou vznešenosti. Dominuje kríž .Aj cez pozlátku vidieť plastické štruktúry dreva , cítiť jeho tiaž , šľahy bičom , symboly mučenia . V ornáte Obeta postava je na kríži iba naznačená. Expresivitu výrazových prostriedkov umocňuje červená farba .Ornát Čierna , by mohla mať podtitul Dvadsiate storočie. Autorka v nej originálne vytvorila kríž ako film. Striedajú sa v ňom paradoxy tejto doby .Bohatstvo a bieda , radosť a utrpenie, moc a bezprávie , slávni a zaznávaní, múdre osobností aj prázdne idoly . V štvrtom objekte nazvanom Očistec úlohu zohrávajú detaily , ako plastické fazety alebo farebne vyjadrená symbolika nádeje . K tomuto ideovému okruhu patrí aj tkaná tapiséria Pastier. Z jemnej farebnej vyváženosti vyžaruje pokoj ako metafora toho ,čo slovo pastier v širšom slova zmysle znamená – ten , ktorý sa stará . Tieto práce Silvie Čiernikovej prezentujú jej postoj k hodnotám života. Nápad využiť filmový pás na utkanie plastických monumentálnych objektov je ojedinelý. Autorka majstrovský využila vlastnosti materiálu, priehľadnosť , elastickosť, lesk. Pod jej rukami sa premenil na majestát Kráľa a Kráľovnej. Výstavy textilných miniatúr podnietili autorku k tvorbe komorných diel . Spája v nich tvorivosť a vtip. Vystihujú to aj názvy triptychu Vpravo –vľavo? Zlatá stredná cesta a Kam vietor tam plášť .Aplikácie odevných objektov Cudná a necudná patria k prvým prezentáciám autorkiných prác. Predstavila v nich nápaditosť stvárnenia a zmysel pre humor. V tkaných dielach prevláda biela farebnosť , iba jemné narúšanie štruktúr je nositeľom výrazu. Výstava Silvie Čiernikovej „ Môj kód „ sa obracia na tú časť ľudského vedomia , kde sa snúbi intelekt, vtip , hĺbka vnímania a porozumenie . Silvia Čierniková je mnohostranná osobnosť . Venuje sa komornej plastike , fotokoláži , inštaláciám , performanc , maľbe , kresbe a textilu . Realizovala sa aj v oblasti odevnému výtvarníctvu. Ako prvá využila modrotlač pri tvorbe večerného odevu a objektu. Niektoré z jej odevných výtvarných prvkov anticipovali vývoj v odievaní. Popri tvorivej činnosti organizuje výstavy a semináre publikuje odborné články o výtvarnom umení. V neposlednom rade pôsobí ako pedagóg na ZUŠ.

PhDr. E. Radimáková