Archív
POČÍTAČOVÁ GRAFIKA VIKTORA HULÍKA
07.12. - 25.02.2018
.
VIKTOR HULÍK /nar. 1949/ patrí k významným osobnostiam nielen súčasného slovenského umenia, ale aj k osobnostiam, ktoré významnou mierou prispievajú ku kultúrnemu dianiu v Bratislave. Je totiž nielen umelcom, ale aj galeristom, ktorým svojimi aktivitami, organizovaním výstav a kultúrneho leta mesta vytvára jeho kultúrny imidž na medzinárodnej úrovni. Ako umelec sa venuje tvorbe kinetických i svetelných objektov, reliéfov, maľbe, grafike, kresbe i sochárstvu. Participoval na početných medzinárodných sympóziách, workshopoch i rezidenčných pobytoch, spolupracoval s medzinárodným hnutím geometrického umenia MADI.
Východiskové veličiny s ktorými vo svojej tvorbe narába Viktor Hulík sú priestor, pohyb, geometrický poriadok, deštrukcia a ich transformácia do nových vizuálnych celkov. Princíp rozpracoval v sérii posúvačov, priestorových objektov, kde narábal s reálnym priestorom i pohybom. Formuloval v nich základný vzorec premeny pravidelnej geometrickej štruktúry na nový deštruovaný systém. Podobný princíp použil i v grafike, kde východiskové veličiny prispôsobuje možnostiam plochy, pričom logicky nadobúdajú fiktívny charakter. Koncepcia je založená na otvorenosti a transformácii pôvodne uzatvoreného systému na systém otvorený, ktorý umožňuje takmer nespočetné vizuálne premeny.
Dynamický spôsob narábania s líniou mu umožňuje práca s počítačom, ktorý zvolil ako technický prostriedok. Podobne ako pri objektoch, je východiskom pravouhlý raster vytvorený z mriežky viacfarebných rovnobežných línií. Uzatvorenú štruktúru umelec naruší postupnými zásahmi, čím získava nové vizuálne zostavy. Dôležité je, že zmeny nastávajú iba v rámci daného systému a nepriberajú nové výtvarné prvky. Grafické cykly vznikajú charakteristickým spôsobom zásahov. čím získavajú svoj vlastný výtvarný vizuálny štýl. Keďže jednotlivé grafiky sú vyjadrením procesu premeny medzi východiskovou štruktúrou a jej fázami premeny, sú súčasne statickým záznamom premeny v čase. V jednom grafickom cykle je obsiahnutý komprimovaný čas premeny. Niektoré cykly priznávajú pôvodný geometrický raster a chaotické útvary sa odohrávajú na jej pozadí. V iných je celý raster absorbovaný v procese premeny na lineárne zhluky a hniezda komponované po okrajoch plochy alebo centrálne. Zaujímavé sú kompozície, ktoré pripomínajú skôr afinitu ku kaligrafickým záznamom, či písmovým znakom.
Podobný proces prebieha s veličinou priestoru. Nie je to len emotívne pôsobenie farebnej rôznorodosti, ale najmä ďalšie spôsoby narábania s líniou ako maliarskym prvkom. Súčasne s využívaním farebných kontrastov Hulík pracuje najmä s rôznou hrúbkou, či šírkou línie. Kategória lineárnosti sa tak mení na plošné útvary. Prechod medzi líniou je postupný, niekde sú to len rôzne jej hrúbky, inde prechádza do plochy. Súčasne táto zmena je aj možnosťou nového vnímania grafiky ako druhu počítačovej grafickej maľby. „Grafické obrazy“, v ktorých prevládajú čisté farebné plochy, vrstvené cez seba zase tvoria dojem komprimovaného priestoru. Transformačný princíp, ktorý Viktor Hulík vo svojej tvorbe zvolil ako hlavnú veličinu, prináša nový uhol pohľadu na možnosti geometrie.
Viktor Hulík od roku 1974 svoje diela prezentoval na mnohých samostatných výstavách doma i v zahraničí, v Prahe, Berlíne, Paríži, Bruseli, Clevelande, Baltimore, Dallase, Hamburgu, Grazi, Oldenburgu, Moskve, Herningu, Budapešti, Györi, Pécsi, Veszpréme, Le Mans, Reutlingene, No-vom Sade, Brne, Mikulove a i., ako aj na viac než 500 kolektívnych výstavách v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Bulharsku, Rumunsku, Turecku, Nemecku, Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku, Srbsku, Švajčiarsku, Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Holandsku, Dánsku, Švédsku, Nórsku, Veľkej Británii, Rusku, USA, Kanade, Mexiku, Japonsku, Alžírsku a na Kube.
Eva Trojanová
............................................................................................................................................
Viac informácií:
www.hulik.sk;
https://www.facebook.com/viktor.hulik.7
.
