Archív

MEANDRE SLOVENSKEJ ASAMBLÁŽE - Dokopydanie
13.09. - 21.10.2018

Karol Baron, Juraj Bartusz, Erik Binder, Helmut Bistika, Eva Cisárová - Minariková, Marian Čunderlík, Martin Derner, Rudolf Fila, Stano Filko, Julián Filo, Ašot Haas, Mira Haberernová, Emília Hodasová, Ivan Hudák, Viktor Hulík, Jozef Jankovič, Kata Kissoczy, Jaroslav Kočiš, Miloš Kopták, Patrik Kovačovský, Martin Král, Ivica Krošláková, Bohuš Kubinský, Monika Kubinská, Otis Laubert, Teodor Lugs, Erna Masarovičová, Dan Meluzin, Ľubo Mikle, Igor Minárik, Vladimír Popovič, Peter Roller, Peter Rónai, Veronika Rónaiová, Dorota Sadovská, Dušan Sekela, Ivan Šafranko, Ivan Štěpán, Dezider Tóth, Edita Vološčuková.

Meandre slovenskej asambláže - Dokopydanie

Výstava je prvým pokusom načrtnúť fenomén tejto výtvarnej techniky na Slovensku, keďže jej dejiny u nás dosiaľ nikdy nik nespracoval, ani sa nik jej problematike zatiaľ systematicky nevenoval. Asambláž (z francúzskeho spájanie, priraďovanie,skladanie,zostavovanie, zhromažďovanie) je dielo vytvorené začlenením trojrozmerného prvku do kompozície. Hoci práce zložené z viacerých materiálov sú spoločné mnohým kultúram, názov asambláž sa vzťahuje na konkrétny žáner, ktorý sa vyvinul z intelektuálnych a umeleckých hnutí začiatku XX. storočia. Jedným z raných príkladov je Picassovo "Zátišie s rákosovou stoličkou (1911-12), kde vlepil do obrazu kus voskovaného plátna s imitáciou dezénu trstinového pletiva a orámoval ho špagátom. Vladimír Tatlin tvoril konštruktivistické kontrareliéfy, Kurt Schwitters dadaistické merzbilder, Marcel Duchamp povýšil na umenie "ready-made" - vec dennej potreby priradením nadpisu, Alexander Calder v 20. rokoch skladá trojrozmerné objekty z kovových úlomkov, nájdených predmetov a drôtu. Termín asambláž zaviedol začiatkom 50. rokov Jean Dubuffet, kedy prišiel so sériou koláží z motýlích krídiel pomenovaných "Assemblages d´empreintes" (Zoskupenia otlačkov).

Cieľom výstavy v Galérii Z je postihnúť na ukážke štyridsiatky výtvarníkov vývin na Slovensku od šesťdesiatych rokov, kedy sa formovala pod vplyvom Combine Painting a Nouveau Réalisme v diele Jozefa Jankoviča, Jaroslava Kočiša, Miry Haberernovej Stana Filka, či Ivana Štěpána cez hravosť Karola Barona a Vladimíra Popoviča, posuvné metre Viktora Hulíka až po neodadaistický poetizmus Miloša Koptáka, technicizmus Ašota Haasa, reinterpretácie Erika Bindera súčasnosti. Zámerom je nielen ukázať prierez prístupov a tendencií, ale priblížiť okrem klasickej asambláže, pri ktorej sú na ploche obrazu rozličnými technologickými postupmi - lisovaním, viazaním, zváraním, nitovaním - upevnené ďalšie predmety alebo ich časti, aj akumulácie - zoskupenie rovnakých úžitkových predmetov, čím nadobúdajú novú estetickú kvalitu, či asambláž ďalej rozvíjajúce objekty.

Všetky práce pochádzajú zo súkromných zbierok a majetku autorov.

Miro Procházka

Výstavu z verejných zdrojov podpori Fond na podporu umenia.