Archív
IVANA FILKOROVÁ - Svet sa vytráca do sna
05.12. - 17.02.2019
.
Jen několik krůpějí tuše
Vržených sytě či jen suše
Zachytí jak theatrum mundi
tak všechny záchvěvy mé duše
Ódu na tuš, toto štvorveršie skvelého českého básnika a výtvarníka Ladislava Nováka som si vypožičal ako invenčnú oporu pri písaní textu k výstave kresieb a malieb Ivany Filkorovej. Pre jeho krehkú krásu a jadrný obsah, ktorý mi pripomenul chvíle sústredenia, keď sme spolu s Ivanou prezerali a vyberali z množstva kresieb a malieb posledných troch rokov. Od malých denníkových kresebných záznamov, ktoré sú alfou a omegou jej tvorivosti, akýmsi rezervoárom jej invenčných nápadov, cez finálne, rozmernejšie, bohato štruktúrované perokresby, monochrómne aj farebne prenášané transfery a dekalky, až po súčasnú maliarsku tvorbu. Práce, o ktorých som kedysi napísal, že skoro všetky, až na pár výnimiek, sú obsahovo vzájomne previazané a pripomínajú imaginárne, mýtické telá – krajiny a krajiny tela v stave ich večného kolobehu premeny a permutácie, vlniace sa ako torzovité symboly zrodu, schopné množstva objavných variačných spájaní. Napísal som tiež, že nadväzujú na seba svojou intímnou vitalitou, spontánnym zmnožovaním a uvoľňovaním štruktúr, ticho pulzujúcim priestorovým pohybom, a čo je hlavné, jasne stavanou obsahovou skladbou.
Toto konštatovanie z nedávnej minulosti aktuálne platí aj pre jej súčasné práce. Je prenosné na ucelenú kolekciu nových subtílnych perokresieb, ako aj na snovo levitujúce paramýticke maľby, aj na set malých hravých konceptuálnych asambláží. Platí tiež pre najnovšie sympatické posuny jej tvorivosti, na sériu monochrómnych akčných dekalkov.
Čo je však novou pridanou hodnotou celého súboru jej posledných kresliarskych a maliarskych postupov, je ich väčšia obrazová rozmanitosť. Vďaka nej môžeme podrobnejšie objavne, obdivne alebo polemicky skúmať, ako invenčne vie Ivana Filkorová prijímať vnútorné a vonkajšie tvorivé podnety, s akým zanietením s nimi pracuje a ako nápadito ich premieňa na obsahovo príťažlivé, oku a duši lahodiace vizuálne skladby.
Takmer všetky jej práce nesú v sebe znaky spriaznenosti s tvorbou Josefa Šímu, so surrealistickým odkazom Marie Čermínovej Toyen, hmatovými transfermi Adrieny Šimotovej, vizuálnou poéziou Henriho Michauxa, s hravými dada objektmi Josepha Cornella aj s kresebnou rafinovanosťou tvorby Igora Minárika. Cez Josefa Šímu ju výrazne oslovila poetika skupiny Le Grand Jeu Vysokej hry, zvlášť poézia básnika Rogera Gilberta Lecomta. Dokonca tak výrazne, že vybrané zlomky jeho básní sa stali súčasťou jej tvorivosti, pomenovala nimi niektoré svoje kresby a maľby.
Vybrala si dobrých patrónov, obdivovala ich tvorbu, sústredene a vášnivo skúmala ich maliarske a poetické postupy. Ale objavovala a skúmala tvorivú silu ich diela svojským spôsobom bez toho, aby musela opakovať nimi overené výtvarné tvaroslovia. Išla vždy vlastnou cestou, nie vždy ľahko prístupnou. Vybrala si cestu vážnej hry, akou tvorivosť bezpochyby je. Cestu takmer nekonečného dialógu medzi uchopiteľným a neviditeľným. Ale na tejto syzifovskej trase, pri svojej pracovnej sústredenosti a schopnosti kritickej korekcie vlastnej tvorby, má nádej nielen potvrdiť, ale aj presiahnúť veľa z toho, čo doteraz vytvorila.
Imaginárny svet tvorivej hry Ivany Filkorovej sa vedome vytráca do sna. Vychutnajte si jeho príťažlivosť na stenách Galérie Z.
Marian Meško
november 2018
