Archív
LÁSZLÓ FEHÉR - GENERÁCIE
05.06. - 22.06.2019
.
Výstava v Galérii Z predstavuje tvorbu László Fehéra za ostatné roky so zvláštnym zameraním na dve skupiny diel: sériu malieb s názvom Odtlačky pamäte a nové papierové diela autora. Na maľbách série Odtlačky pamäte sa opäť objavuje ružová, ktorú autor predtým používal v iných kontextoch. V tomto prípade ju použil pri étericko-abstraktných zobra-zeniach každodenných udalostí evokujúcich blednúce odtlačky fotografií z rodinného archívu či amatérske zábery neznámych autorov. Zdá sa, že jednotlivé vznášajúce sa ľudské postavy vystupujú ako miznúce tiene či spomienky z priestoru a času. A hoci sa spájajú s určitými historickými obdobiami, oddeľujú sa od plynutia času a stávajú sa svojrázne nadčasovými.
Okrem ružovej série malieb sa v tvorbe Fehéra v ostatných rokoch dôraznejšie ako kedykoľvek predtým objavujú diela na báze papiera. Hoci séria grafík vyhotovená kombinovanými technikami kresby tušom a ceruzkou naznačuje výrazný posun v tvorbe autora, zároveň je tesne spojená s jeho predchádzajúcimi sériami. V konfrontácii s homogénnymi čiernymi plochami sa jeho postavy vynímajú ako grafické symboly korelujúce s rodinnou históriou, čím otvárajú problematiku individuálnej a historickej pamäte. Fotograficko-realistické grafiky evokujúce rodinné fotografie zobrazujú rodinu autora a jeho manželky. Výjavy z každodenného života mapujú životné osudy jednotlivých generácií jeho rodiny počnúc obdobím po traumatizujúcich udalostiach holokaustu takmer až do súčasnosti. Podobne ako na starších sériách malieb, banálne momentky aj v tomto prípade presahujú vlastnú podstatu a reflektujú na existenciálne a spoločenské otázky, otvárajúc tým problematiku individuálnej a kolektívnej pamäte.
„Rovné čierne plochy na grafikách a maľbách sú ako kozmická tmavá hmota: (zvyčajne) nepohlcujú len »didaskáliu« a pozadie fotografií slúžiacich ako východisko, ale zotierajú aj horizont, čím zároveň odstraňujú postupnosť jednotlivých rovín, čiže narúšajú perspektívu. Znemožňujú tým skúmať prípadne rekonštruovať vzťahy medzi detailmi vynárajúcimi sa z tmavých priestorov – vzťahy medzi osobami a vecami či prvkami objektov a krajiny. Čierna sa v tejto súvislosti môže považovať za transfiguráciu prázdna, neexistencie, do ktorej sa vnárajú ľudia a fakty, za farbu, ktorá spája dramatis personae v čase a priestore. Nadčasovosť a neexistencia na grafikách a maľbách László Fehéra nadobúda formu čiernych rovín – ich koordináty na rovnej ploche obrazu zachytávajú perspektívu, ktorá sa líši od jej renesančného variantu evokujúceho ilúziu hĺbky. Určujú napríklad parametre určitej existencie poznačenej neodňateľnou »generačnou pamäťou« a definovanej faktami ako sú miesto narodenia, pôvod, vierovyznanie a rodinné vzťahy.” – píše Anda Rottenberg v úvodnej štúdii k rozsiahlej publikácii venovanej papierovej tvorbe László Fehéra. Niektoré jeho postrehy sú platné aj pre autorovu najnovšiu sériu malieb. Obe skupiny diel – Odtlačky pamäte a Papierové diela – spája tematika, ktorú Rottenberg nazýva „generačnou pamäťou”, v zrkadle ktorej môžeme prostredníctvom individuálnych príbehov skúmať fungovanie a dynamiku kolektívnej pamäte.
.
László Fehér patrí medzi najznámejších maďarských autorov medzinárodnej umeleckej scény. V roku 1990 reprezentoval Maďarsko na Bienále v Benátkach. Výber z jeho celoživotnej tvorby si záujemci mohli pozrieť v roku 1997 vo viedenskom Múzeu Ludwig, v roku 2001 v budapeštianskom Műcsarnoku, v roku 2007 v budapeštianskom Múzeu Ludwig a v roku 2011 v Múzeu moderného umenia v Saint-Étienne. Bol prvým stredoeurópskym autorom, ktorého dielo sa v roku 2012 dostalo na priečelie viedenského Ringturmu. V roku 2014 sa jeho pastelový autoportrét dostal do svetoznámej zbierky autoportrétov Galleria degli Uffizi. Jeho diela sa nachádzajú vo viacerých domácich aj zahraničných, súkromných aj verejných zbierkach. V roku 2000 bol vyznamenaný Kossuthovou cenou.
Dávid Fehér, kurátor
.
.jpg)
