GALÉRIA Z

Archív

ENTROPIA & KOZMOS
14.09. - 28.10.2022

.

Balance, symmetry, proportionality, harmony were concepts employed to refer to the beauty of a composition (pictorial, poetic, musical). These concepts were related to the idea that nature, in its boundlessness, was ruled by a necessary order. Below this universal order of things the human being was occupied, by means of science, with searching for the causes and explaining the consequences. Nowadays the perception of a stable physical-mathematical principle that explains and predicts the world has changed. Today´s understanding is that the laws of nature underlie dynamic systems where a small change in the cause of a phenomenon is not proportional to its results, unpredictable and indeterminable. Balance, harmony – Order – are not necessarily opposed to the indeterminate, to chance: Chaos.  There is a harmonious coexistence of Order and Chaos.

Contemporary awareness, the way people understand their surroundings and their sense of beauty exhibit a tight relationship to this coexistence of Order and Chaos and in the contemporary artistic languages configurations and processes may be observed where, such as with the movement of the clouds or the rhythm of the sea waves within nature, combinations of Order and Chaos are present immanently.

This analysis is not about aesthetics, nor will it attempt to interpret the works of the exhibition from a perspective of art history (opposing, for example, the discursive plurality of postmodernity to the univocal discourses of modernity). The task is to be able to explain these works – with their various languages and processes – on the basis of their compositions and to understand how within these compositions different manifestations of an established order (seriality, repetition, rhythm) coexist and to see how this is destabilized in some part like a cyclical fluctuation or as a result of a totally unexpected change (accidentalness, spontaneity of execution), showing more interest in the versatility of the proposals than in the search for a ruling principle.

.

Pojmy rovnováha, proporcionalita a harmónia sa kedysi používali na označenie krásy kompozície (obrazovej, poetickej, hudobnej...). Vychádzali z predstavy, že v prírode, v jej nekonečnosti, musí nevyhnutne vládnuť istý poriadok. A v rámci tohto univerzálneho poriadku človek prostredníctvom vedy hľadal príčiny a vysvetľoval následky.

V dnešnej dobe sa toto ponímanie zmenilo. Dnes platí, že zákony prírody sú základom dynamických systémov, v ktorých malá zmena príčiny javu nie je úmerná jej následkom, ktoré sú nepredvídateľné a nedeterminovateľné. Rovnováha, harmónia – Poriadok – nie sú nevyhnutne v protiklade s nedeterminovaným, s náhodou – s Chaosom. Chaos a poriadok harmonicky koexistujú.

Súčasné ponímanie, spôsob, akým ľudia vnímajú svoje prostredie a ich zmysel pre krásu majú blízky vzťah ku koexistencii chaosu a poriadku. V súčasných umeleckých jazykoch môžeme pozorovať konfigurácie a procesy, kde, ako napríklad v pohybe oblakov alebo v rytme morských vĺn v prírode, sú imanentne prítomné kombinácie chaosu a poriadku.

Táto analýza nie je o estetike a nebude sa ani pokúšať interpretovať diela výstavy z hľadiska dejín umenia (stavajúc do protikladu napríklad diskurzívnu pluralitu postmodernizmu a jednoznačný diskurz modernizmu). Jej cieľom je vysvetliť tieto diela, vrátane ich rôznych jazykov a procesov, na základe ich kompozície a pochopiť, ako v rámci týchto kompozícií koexistujú rôzne prejavy zavedeného poriadku (sériovosť, opakovanie, rytmus), a ako sa tento systém v určitých častiach destabilizuje cyklickým kolísaním alebo v dôsledku celkom nečakaných zmien (náhoda, spontánne realizácie).

.