Archív
KLUB KONKRETISTOV SK II.
27.04. - 21.05.2006
KLUB KONKRETISTOV SK II.
.
Galéria Z
v priebehu svojej 10 ročnej činnosti poskytuje systematicky priestor na prezentáciu neokonštruktivistickych tendencii, či už formou individuálnych autorských alebo skupinových výstav. Do rámca týchto podujatí patrí aj výstava Klub konkretistov Sk II. Za názvom výstavy sa skrývajú nasledovné skutočnosti: Klub konkretistov založili v Prahe v máji 1967 umelci sympatizujúci s racionálnou konštruktívnou abstrakciou, združení okolo výtv. teoretika A. Pohribného. V priebehu toho istého roku pribudli do neho prví slovenskí členovia: Š. Belohradský, J. Bartusz, M. Bartuszová, J.Čihánková, T. Klimová, vzapätí nasledovali E. Antal, A. Cepka, M. Čunderlík, P: Maňka a A. Miertušová. KK po úspešnej celoštátnej premiére v r 1968 v Jihlave a viacerých domácich a zahraničných výstavách musel v normalizačných pomeroch po r 1970 zastaviť svoju činnosť. Oživenie nastalo až od pol. 90. rokov – KK II. Po roku 1993 vystupujú členovia KK na spoločných i samostatných slovenských a českých podujatiach. Z príležitosti 30. výročia trvania klubu sa uskutočnila veľká jubilejná výstava, ktorá v r. 1997 a 1998 prešla viacerými českými a slovenskými mestami (vrátane výstavy v SNG).
V 90. rokoch sa rozšírila členská základňa KK II. o nových generačne mladších umelcov, ktorí sa stotožnili s princípmi konštruktívne – konkretistickej tvorby. Po prvý raz sa konkretisti (SK) predstavili v galérií Z v roku 2001, keď 15 umelcov vystavilo svoje diela ako Poctu A Klimovi.
Súčasná výstava prezentuje 40 obrazov, grafík a plastík od 10 umelcov : E. Antala (1929), M. Balážovej (1956), Š. Belohradského (1930), J.Čihánkovej (1925), M. Drugdu (1945), V. Hulíka (1949), P. Maňku (1929), Š. Palu (1947), J Šveca (1930), R. Urbáska (1965). Napriek generačnému rozpätiu spája vystavujúcich autorov spoločná „krvná skupina“ – zámer vyjadriť vyjadriť svoje výtvarné predstavy pomocou jazyka geometrie, komponovať stavbu výtvarného diela aj prostredníctvom matematických metód. Ich diela napriek povedanému nepôsobia suchopárne, prinášajú radosť a estetické uspokojenie, živosť farebných kombinácii aj dômyslené využívanie striedania svetla a tieňa.
Výstava je dokladom prítomnosti neustále sa vyvíjajúceho novokonštruktivistického prúdu, ktorý si v priebehu štyroch dekád našiel svoje miesto v slovenskom výtvarnom umení a má schopnosť prinášať nové podnety.
.
ĽUBA BELOHRADSKÁ
