Archív
Bohumil Bača - Obrazy
09.05. - 17.06.2012
.
Bohumil Bača (1943), maliar, kresliar a tiež zakladateľ Súkromnej strednej umeleckej školy dizajnu v Bratislave (Ivanská cesta) sa v Galérii Z (Zichyho palác) od 9. mája prezentuje výberom svojej komornej tvorby posledného desaťročia. Autor sa radí k výrazným predstaviteľom silnej umeleckej generácie, ktorá vstupovala na výtvarnú scénu koncom pamätných 60-tych rokov. Ako žiak prof. Petra Matejku v ateliéri monumentálnej maľby a gobelínu VŠVU (1962 – 1968) stretol sa s väčšinou klasických výtvarných médií a v raných etapách tieto skúsenosti i zúročil v rozvetvenej monumentálnej tvorbe. V druhej polovici 80-tych rokov potom uplatnil svoju kresbovú suverenitu v príležitostnej ilustrátorskej práci. Voľná kresba popri primárnej komornej maľbe dodnes zostáva aj ťažiskom výtvarného programu Bohumila Baču a prezentuje sa s ňou i na najnovšej výstave.
Oporné piliere autentického maliarskeho programu v zásadných krokoch formuloval veľmi zavčasu, ešte počas štúdia v polovici 60-tych rokov, a naplno definoval už vo svojich úvodných protivojnových maliarsko-kresbových cykloch na prelome 70-tych rokov. Motivoval ho nielen umelecký a ľudský príklad vlastného pedagóga, ale aj expresívne dielo Kolomana Sokola, súdobé prúdy akčnej maľby a novej figurácie i sugescia sochárskej formy Alberta Giacomettiho. Východiskovým bodom v celom komplexe autorovho diela je od počiatku jednoznačne figurálna koncepcia, v ktorej tematizuje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Mystérium človeka, jeho existenciálny či sociálny status a pozície v konfliktných situáciách, koexistencia v súkolí doby, spoločnosti, ale aj v intímnejšej sfére rodinných vzťahov a tiež zvučne rezonujúci okruh ekologickej problematiky, to sú závažné a ťažiskové ideové kódy Bačovej imaginácie. Vrství ich do viac či menej početných cyklov, v ktorých sa dotýkajú dejové pásma i asociačné roviny.
Analógiou citovo angažovaného obsahu je jeho úderná maliarsko-kresbová transkripcia. Expresívne motivovaný maliarsky jazyk operuje v rozmeroch monumentalizovanej znakovej formy, metaforicko-symbolickej konotácie a maximálnej redukcie tvaru minimalizovaného až po prah predmetnosti, dramatickými vibráciami expanzívnej línie, razantným maliarskym gestom. Kľúčovým ikonografickým článkom autorovej obrazovej reči je už vyše štyri desaťročia motív kríža v silno koncentrovanej štylizácii ľudskej postavy ako synonymum životných zápasov človeka i jeho konečného zmierenia.
V identických súradniciach sa pohybuje i najnovšia maliarsko-kresbová kolekcia Bohumila Baču (Ľudské schránky, Katedrály, Telesá, Kompozície, Variácie II., Posolstvá). Sú to tri desiatky konštruktívno-expresívnych záznamov o človeku, pojednané síce v komorných formátoch, zato vo veľkorysých výtvarných formách. Ich súčasná prezentácia v Zichyho paláci po čase opäť upriamuje pozornosť na mimoriadne vyváženú, kontinuálne vrstvenú akceleráciu autorovho diela, ktorému neubrali na intenzite ani temer pätnásťročné organizačné a pedagogicko-managerské aktivity.
Božena Juríčková
.
