Archív
Metamorfózy čiar a písmen - Tamás Konok
15.06. - 25.07.2021
.
Tamás Konok, laureát Kossuthovej ceny vyznamenaný titulom Umelec národa získal diplom na Maďarskej vysokej škole výtvarneho umenia v roku 1953, jeho pedagógom bol Aurél Bernáth. Paríž prvýkrát navštívil v r. 1958 a v nasledujúcom roku sa tam usadil.
Dlhotrvajúcou, dôslednou prácou vyzrel na geometrického abstraktného maliara a v tejto oblasti si vydobil pre seba významné miesto vo svetovom i maďarskom umení. Žil a pracoval v hlavnom meste Francúzska a v Zürichu. Jeho maliarska aktivita od začiatku sedemdesiatych rokov až do smrti siaha od konštruktívneho ku konkrétnemu umeniu.
Svoju prvú samostatnú výstavu v Maďarsku usporiadal v r. 1980 a odvtedy sa priebežne zúčastnil diania na domácej umeleckej scéne. Na konci deväťdesiatych rokov sa vrátil domov do Budapešti, ale už od roku 1992 pravidelne prednášal na Budapeštianskej technickej univerzite ako titulárny profesor. V 2006-om ho zvolili za riadneho člena Széchenyiho literárnej a umeleckej akadémie.
Jeho maliarske umenie charakterizuje čisto geometrický jazyk, napätý vzťah medzi hmotou, formou a čiarou, jemná rovnováha pohybu, rytmu, pomeru a miery, bohatstvo použitých farieb vyvolávajúce dojem zvukov hudby a vystupňovaná citlivosť voči harmónii.
Medzi témami jeho obrazov nachádzame človeka a svet, osobné a univerzálne, filozofické a umelecké problémy priestoru a času a za tým všetkým vzťah obraznosti a metamorfózy.
Diskurz čiary a farby – proces umeleckého uvažovania – spolu s hmotou sa na jeho maľbách premieňa na obrazy, na ktorých vzniká vzájomná kombinácia čiary alebo písmena, mreže alebo rastra a okrem nich aj farby a všetko sa rozpúšťa vo forme vytvárajúcej vyššiu substanciu ako štruktúra sveta.
V umení Tamása Konoka metamorfóza neznamená jednoduchú premenu na geometrické formy. Premena v skutočnosti prebieha cestou myšlienok, počas myšlienkového postupu, prostredníctvom významov a na vyššej úrovni tejto premeny všetky prvky obrazu sa zmenia na alegóriu. Umelec rozšíri čas a priestor do nekonečného priestoru za viditeľným, za človekom a takto sa obraz premiestňuje do dimenzie bez miesta a času.
V dielach vybraných na výstavu v bratislavskej Galérii Z hlavným aktérom je čiara resp. písmeno s povahou čiary a spolu s nimi metafyzické myslenie: na obrazoch niet činu, niet dejín, niet času, niet tieňa, obrazové stvárnenie je reálnym výsledkom úplného pochopenia a abstrahovania umelcom spoznanej skutočnosti.
Júlia N. Mészáros, kurátorka výstavy
.